Topánky HOKA ONE ONE
HOKA ONE ONE
Keby som sa mal v skratke predstaviť, napísal by som o sebe, že som amatérsky maniak do behu, ktorý zo všetkého najviac neznáša jeden týždeň v roku, kedy si dáva nútenú predpísanú pauzu od behania. Behám cca 6000 km ročne a 100 km výškových. Vzhľadom na polohu môjho pobytu, tvorí asi 65 % všetkých behov asfalt a rovina. Podľa toho si aj vyberám topánky, ktoré sú podľa môjho názoru najdôležitejší faktor ovplyvňujúci možnosť kontinuity behania po celý rok (alebo život?).
Ako asi každý, dlho som hľadal a tápal medzi jednotlivými značkami, skúšal som všetky možné nášľapy, dropy, dezény, šnurovania, technológie i farby (to je snáď jediná vec, na ktorej mi nezáleží). Určitým vývojom som sa dopracoval k názoru, že mi sedí neutrálny nášľap, drop medzi pätou a špičkou niekde medzi 6 – 3 mm a vzhľadom na množstvo dlhých behov pri tréningoch aj širšia špička (pre dobrú prácu prstov a prednej časti nohy) a vhodné tlmenie. Uvedené parametre som našiel všetky prepojené u značky HOKA ONE ONE. Začalo to tým, že som zháňal vhodnú obuv na Pražskú stovku, ktorá mala merať 170 km (a ktorú som pre zranenie stehna musel predčasne ukončiť po 121 km) v pomerne nehostinných zimných podmienkach. Zamieril som do Running pro obchodu v Bratislave, keďže tam majú veľmi dobrý výber topánok spomínanej značky a predajcovia sa fakt vyznajú. Do oka a následne aj do nákupnej tašky mi padli HOKA MAFATE SPEED 2, ktoré boli výrobcom deklarované práve ako najvhodnejšie na dlhé behy. Opatrne som s nimi vybehol na prvé testovacie kilometre, nakoľko som sa veľmi obával až monštrózne vysokej podrážky. Zaujalo ma, že napriek takej podrážke boli topánky prekvapujúco ľahké, čo mi okamžite evokovalo krátku životnosť. Ó ako som sa mýlil.
Klamal by som, keby som tvrdil, že som sa v nich prvé metre nemusel „učiť“ behať. Najmä keď som do nich presadol priamo od značky, ktorá sa naopak chváli extrémne tenkými podrážkami. Napriek tomu po pár technickejších zbehoch som našiel ten správny „drajv“ a topánky som už potom kládol podvedome tým správnym spôsobom. Občas mali tendenciu uhnúť, najmä na bočne naklonených svahoch, ale aj na takýchto terénoch som sa čoskoro naučil behať. Okamžite ma dostali svojou nízkou hmotnosťou, perfektnou priľnavosťou aj na mokrých povrchoch a cez vysokú podrážku dokonca aj skvelým čítaním povrchu. Do ich „papučkovosti“ som sa doslova zaľúbil. Možno to niekto berie ako samozrejmosť, ale ja musím vyzdvihnúť aj šnúrky, ktorými sú vybavené, nakoľko sú to prvé tenisky, na ktorých nemusím robiť poistný uzol a aj tak sa nerozviažu.
Mafate Speed 2 mám už dvoje, pričom jedny majú cez 2000 km a tie druhé sa pomaly k tomuto číslu blížia. Áno, najskôr som ich mal síce určené len pre preteky, ale po tom pocite, kedy sa po desiatkach kilometrov vyzujem a môžem normálne chodiť, nemám žiaden otlak ani odreninu, som ich jednohlasne draftoval aj do tréningov.
HOKA ONE ONE MAFATE SPEED 2 (nové)
HOKA ONE ONE MAFATE SPEED 2 (staré)
Je to dokonca prvá trailová obuv, ktorá má po toľkých kilometroch aj celý zvršok (u mňa rarita, nakoľko na každých topánkach mi zanedlho vykúkajú palce). Starší pár som síce nechtiac pokrstil zakopnutím o trčiaci koreň, čo malo za následok mierne natrhnutie zvršku, ale napriek mojim obavám sa táto trhlina nerozšírila a zostala v pôvodnom tvare.
Čo sa druhu terénu týka, zatiaľ som nenašiel taký, čo by im nesedel, behal som v nich v Tatrách, Fatrách, Malých Karpatoch, na upršanej rozmočenej Ponitrianskej stovke, na vysušených, ale i mokrých Dolomitoch, na vápencových skalkách Rakúska či Maďarska, ako i vo vyprahnutej krajine Južnej Afriky, kde si v jednom behu vyskúšali drsnú bridlicu (alebo niečo také), suchú buš, sypký piesok na pláži a lezenie na ostrých zlepencoch. Všetko bravúrne zvládli, na rozdiel od majiteľa, ktorý mal v niektorých prípadoch na mále. Napriek tomu, že boli mnohé behy kombinované aj s množstvom asfaltu, dezén je stále vcelku zachovalý.
Mafate speed 2 - dezén po cca 1400 km
Mafate speed 2 - dezén po cca 2000 km
Na asfalt mám však (tiež už druhé) Cliftony 4 od tej istej značky. Perfektne odpružené, ľahučké a s neskutočným zachovaním energie v procese od dopadu po odraz. Napriek svojej mohutnosti som ich brával nielen na dlhé a tempové behy, ale aj na preteky, kde často v pohode obstáli v konkurencii so všelijakými závodnými špeciálkami. Zabehol som si s nimi aj svoje maximum na okruhovej 6-hodinovke, kde som v relatívne psom počasí odkrúžil 75 kilometrov a chodidlá zostali ako jediné z celého môjho tela v pohode. Prvý pár som mal v čiernej farbe, takže som ich ako jedny z mála povýšil na topánky vhodné aj na bežné nosenie.
HOKA ONE ONE CLIFTON 4 (nové 1000 km)
HOKA ONE ONE CLIFTON 4 (staré 2000 km)
Po cca 2000 kilometroch už zvršok nie je ako nový, po stranách v časti malíčkov sa mierne roztrhli, nebadám to však zatiaľ na funkčnosti, iba na vzhľade, čo mi vôbec neprekáža. Druhý pár má asi 1000 km a zatiaľ bez známky poškodenia. Tlmiaca časť podrážky je zatiaľ u oboch v dobrom stave, i keď pri staršom páre je už badateľné mierne zošliapanie. Brávam ich preto už len na kratšie výbehy do 20 km a na dlhšie veci používam novší pár.
Detail mierneho natrhnutia zvršku, ktorý však zatiaľ neuberá na funkčnosti
podrážka HOKA ONE ONE CLIFTON 4 po 2000 km
podrážka HOKA ONE ONE CLIFTON 4 po 1000 km
Pri tejto značke ešte musím podotknúť, že ma veľmi potešila jednotnosť kopyta, na ktoré šijú svoje topánky. To znamená, že ak napíšu, že je topánka neutrál a že má veľkosť 45 a 1/3, môžem si byť istý, že mi bude sedieť, hoci som ju ani nemal na nohe. Pre výber správneho modelu a samozrejme aj veľkosti je nutné ísť do kamenného obchodu.
Musím podotknúť, že od uvedenej značky mám ešte závodné špeciálky Tracer a terénne Speedgoat 2. Tracer je klasická mušia váha, i keď ešte stále dopre odpružená, kontakt s cestou je už značný a preto ich odporúčam používať maximálne do vzdialenosti maratónu. Speedgoat 2 majú o niečo užšiu špičku ako Mafate speed 2, preto ich používam na kratšie terénne behy. Po dlhšom obutí ma už znateľne začína tlačiť predok topánky a cítim nekomfort. Sú však o niečo ľahšie a sú podľa mňa stavané na vyššie rýchlosti, preto sa s nimi dá celkom dobre vyblbnúť v rôznych prudkých zbehoch v najrozličnejšom teréne.
Viac tu: https://beham-srdcom.webnode.sk/testy/
HOKA ONE ONE
Keby som sa mal v skratke predstaviť, napísal by som o sebe, že som amatérsky maniak do behu, ktorý zo všetkého najviac neznáša jeden týždeň v roku, kedy si dáva nútenú predpísanú pauzu od behania. Behám cca 6000 km ročne a 100 km výškových. Vzhľadom na polohu môjho pobytu, tvorí asi 65 % všetkých behov asfalt a rovina. Podľa toho si aj vyberám topánky, ktoré sú podľa môjho názoru najdôležitejší faktor ovplyvňujúci možnosť kontinuity behania po celý rok (alebo život?).
Ako asi každý, dlho som hľadal a tápal medzi jednotlivými značkami, skúšal som všetky možné nášľapy, dropy, dezény, šnurovania, technológie i farby (to je snáď jediná vec, na ktorej mi nezáleží). Určitým vývojom som sa dopracoval k názoru, že mi sedí neutrálny nášľap, drop medzi pätou a špičkou niekde medzi 6 – 3 mm a vzhľadom na množstvo dlhých behov pri tréningoch aj širšia špička (pre dobrú prácu prstov a prednej časti nohy) a vhodné tlmenie. Uvedené parametre som našiel všetky prepojené u značky HOKA ONE ONE. Začalo to tým, že som zháňal vhodnú obuv na Pražskú stovku, ktorá mala merať 170 km (a ktorú som pre zranenie stehna musel predčasne ukončiť po 121 km) v pomerne nehostinných zimných podmienkach. Zamieril som do Running pro obchodu v Bratislave, keďže tam majú veľmi dobrý výber topánok spomínanej značky a predajcovia sa fakt vyznajú. Do oka a následne aj do nákupnej tašky mi padli HOKA MAFATE SPEED 2, ktoré boli výrobcom deklarované práve ako najvhodnejšie na dlhé behy. Opatrne som s nimi vybehol na prvé testovacie kilometre, nakoľko som sa veľmi obával až monštrózne vysokej podrážky. Zaujalo ma, že napriek takej podrážke boli topánky prekvapujúco ľahké, čo mi okamžite evokovalo krátku životnosť. Ó ako som sa mýlil.
Klamal by som, keby som tvrdil, že som sa v nich prvé metre nemusel „učiť“ behať. Najmä keď som do nich presadol priamo od značky, ktorá sa naopak chváli extrémne tenkými podrážkami. Napriek tomu po pár technickejších zbehoch som našiel ten správny „drajv“ a topánky som už potom kládol podvedome tým správnym spôsobom. Občas mali tendenciu uhnúť, najmä na bočne naklonených svahoch, ale aj na takýchto terénoch som sa čoskoro naučil behať. Okamžite ma dostali svojou nízkou hmotnosťou, perfektnou priľnavosťou aj na mokrých povrchoch a cez vysokú podrážku dokonca aj skvelým čítaním povrchu. Do ich „papučkovosti“ som sa doslova zaľúbil. Možno to niekto berie ako samozrejmosť, ale ja musím vyzdvihnúť aj šnúrky, ktorými sú vybavené, nakoľko sú to prvé tenisky, na ktorých nemusím robiť poistný uzol a aj tak sa nerozviažu.
Mafate Speed 2 mám už dvoje, pričom jedny majú cez 2000 km a tie druhé sa pomaly k tomuto číslu blížia. Áno, najskôr som ich mal síce určené len pre preteky, ale po tom pocite, kedy sa po desiatkach kilometrov vyzujem a môžem normálne chodiť, nemám žiaden otlak ani odreninu, som ich jednohlasne draftoval aj do tréningov.
HOKA ONE ONE MAFATE SPEED 2 (nové)
HOKA ONE ONE MAFATE SPEED 2 (staré)
Je to dokonca prvá trailová obuv, ktorá má po toľkých kilometroch aj celý zvršok (u mňa rarita, nakoľko na každých topánkach mi zanedlho vykúkajú palce). Starší pár som síce nechtiac pokrstil zakopnutím o trčiaci koreň, čo malo za následok mierne natrhnutie zvršku, ale napriek mojim obavám sa táto trhlina nerozšírila a zostala v pôvodnom tvare.
Čo sa druhu terénu týka, zatiaľ som nenašiel taký, čo by im nesedel, behal som v nich v Tatrách, Fatrách, Malých Karpatoch, na upršanej rozmočenej Ponitrianskej stovke, na vysušených, ale i mokrých Dolomitoch, na vápencových skalkách Rakúska či Maďarska, ako i vo vyprahnutej krajine Južnej Afriky, kde si v jednom behu vyskúšali drsnú bridlicu (alebo niečo také), suchú buš, sypký piesok na pláži a lezenie na ostrých zlepencoch. Všetko bravúrne zvládli, na rozdiel od majiteľa, ktorý mal v niektorých prípadoch na mále. Napriek tomu, že boli mnohé behy kombinované aj s množstvom asfaltu, dezén je stále vcelku zachovalý.
Mafate speed 2 - dezén po cca 1400 km
Mafate speed 2 - dezén po cca 2000 km
Na asfalt mám však (tiež už druhé) Cliftony 4 od tej istej značky. Perfektne odpružené, ľahučké a s neskutočným zachovaním energie v procese od dopadu po odraz. Napriek svojej mohutnosti som ich brával nielen na dlhé a tempové behy, ale aj na preteky, kde často v pohode obstáli v konkurencii so všelijakými závodnými špeciálkami. Zabehol som si s nimi aj svoje maximum na okruhovej 6-hodinovke, kde som v relatívne psom počasí odkrúžil 75 kilometrov a chodidlá zostali ako jediné z celého môjho tela v pohode. Prvý pár som mal v čiernej farbe, takže som ich ako jedny z mála povýšil na topánky vhodné aj na bežné nosenie.
HOKA ONE ONE CLIFTON 4 (nové 1000 km)
HOKA ONE ONE CLIFTON 4 (staré 2000 km)
Po cca 2000 kilometroch už zvršok nie je ako nový, po stranách v časti malíčkov sa mierne roztrhli, nebadám to však zatiaľ na funkčnosti, iba na vzhľade, čo mi vôbec neprekáža. Druhý pár má asi 1000 km a zatiaľ bez známky poškodenia. Tlmiaca časť podrážky je zatiaľ u oboch v dobrom stave, i keď pri staršom páre je už badateľné mierne zošliapanie. Brávam ich preto už len na kratšie výbehy do 20 km a na dlhšie veci používam novší pár.
Detail mierneho natrhnutia zvršku, ktorý však zatiaľ neuberá na funkčnosti
podrážka HOKA ONE ONE CLIFTON 4 po 2000 km
podrážka HOKA ONE ONE CLIFTON 4 po 1000 km
Pri tejto značke ešte musím podotknúť, že ma veľmi potešila jednotnosť kopyta, na ktoré šijú svoje topánky. To znamená, že ak napíšu, že je topánka neutrál a že má veľkosť 45 a 1/3, môžem si byť istý, že mi bude sedieť, hoci som ju ani nemal na nohe. Pre výber správneho modelu a samozrejme aj veľkosti je nutné ísť do kamenného obchodu.
Musím podotknúť, že od uvedenej značky mám ešte závodné špeciálky Tracer a terénne Speedgoat 2. Tracer je klasická mušia váha, i keď ešte stále dopre odpružená, kontakt s cestou je už značný a preto ich odporúčam používať maximálne do vzdialenosti maratónu. Speedgoat 2 majú o niečo užšiu špičku ako Mafate speed 2, preto ich používam na kratšie terénne behy. Po dlhšom obutí ma už znateľne začína tlačiť predok topánky a cítim nekomfort. Sú však o niečo ľahšie a sú podľa mňa stavané na vyššie rýchlosti, preto sa s nimi dá celkom dobre vyblbnúť v rôznych prudkých zbehoch v najrozličnejšom teréne.
Viac tu: https://beham-srdcom.webnode.sk/testy/
HOKA ONE ONE
Keby som sa mal v skratke predstaviť, napísal by som o sebe, že som amatérsky maniak do behu, ktorý zo všetkého najviac neznáša jeden týždeň v roku, kedy si dáva nútenú predpísanú pauzu od behania. Behám cca 6000 km ročne a 100 km výškových. Vzhľadom na polohu môjho pobytu, tvorí asi 65 % všetkých behov asfalt a rovina. Podľa toho si aj vyberám topánky, ktoré sú podľa môjho názoru najdôležitejší faktor ovplyvňujúci možnosť kontinuity behania po celý rok (alebo život?).
Ako asi každý, dlho som hľadal a tápal medzi jednotlivými značkami, skúšal som všetky možné nášľapy, dropy, dezény, šnurovania, technológie i farby (to je snáď jediná vec, na ktorej mi nezáleží). Určitým vývojom som sa dopracoval k názoru, že mi sedí neutrálny nášľap, drop medzi pätou a špičkou niekde medzi 6 – 3 mm a vzhľadom na množstvo dlhých behov pri tréningoch aj širšia špička (pre dobrú prácu prstov a prednej časti nohy) a vhodné tlmenie. Uvedené parametre som našiel všetky prepojené u značky HOKA ONE ONE. Začalo to tým, že som zháňal vhodnú obuv na Pražskú stovku, ktorá mala merať 170 km (a ktorú som pre zranenie stehna musel predčasne ukončiť po 121 km) v pomerne nehostinných zimných podmienkach. Zamieril som do Running pro obchodu v Bratislave, keďže tam majú veľmi dobrý výber topánok spomínanej značky a predajcovia sa fakt vyznajú. Do oka a následne aj do nákupnej tašky mi padli HOKA MAFATE SPEED 2, ktoré boli výrobcom deklarované práve ako najvhodnejšie na dlhé behy. Opatrne som s nimi vybehol na prvé testovacie kilometre, nakoľko som sa veľmi obával až monštrózne vysokej podrážky. Zaujalo ma, že napriek takej podrážke boli topánky prekvapujúco ľahké, čo mi okamžite evokovalo krátku životnosť. Ó ako som sa mýlil.
Klamal by som, keby som tvrdil, že som sa v nich prvé metre nemusel „učiť“ behať. Najmä keď som do nich presadol priamo od značky, ktorá sa naopak chváli extrémne tenkými podrážkami. Napriek tomu po pár technickejších zbehoch som našiel ten správny „drajv“ a topánky som už potom kládol podvedome tým správnym spôsobom. Občas mali tendenciu uhnúť, najmä na bočne naklonených svahoch, ale aj na takýchto terénoch som sa čoskoro naučil behať. Okamžite ma dostali svojou nízkou hmotnosťou, perfektnou priľnavosťou aj na mokrých povrchoch a cez vysokú podrážku dokonca aj skvelým čítaním povrchu. Do ich „papučkovosti“ som sa doslova zaľúbil. Možno to niekto berie ako samozrejmosť, ale ja musím vyzdvihnúť aj šnúrky, ktorými sú vybavené, nakoľko sú to prvé tenisky, na ktorých nemusím robiť poistný uzol a aj tak sa nerozviažu.
Mafate Speed 2 mám už dvoje, pričom jedny majú cez 2000 km a tie druhé sa pomaly k tomuto číslu blížia. Áno, najskôr som ich mal síce určené len pre preteky, ale po tom pocite, kedy sa po desiatkach kilometrov vyzujem a môžem normálne chodiť, nemám žiaden otlak ani odreninu, som ich jednohlasne draftoval aj do tréningov.
Viac tu: https://beham-srdcom.webnode.sk/testy/
HOKA ONE ONE
Keby som sa mal v skratke predstaviť, napísal by som o sebe, že som amatérsky maniak do behu, ktorý zo všetkého najviac neznáša jeden týždeň v roku, kedy si dáva nútenú predpísanú pauzu od behania. Behám cca 6000 km ročne a 100 km výškových. Vzhľadom na polohu môjho pobytu, tvorí asi 65 % všetkých behov asfalt a rovina. Podľa toho si aj vyberám topánky, ktoré sú podľa môjho názoru najdôležitejší faktor ovplyvňujúci možnosť kontinuity behania po celý rok (alebo život?).
Ako asi každý, dlho som hľadal a tápal medzi jednotlivými značkami, skúšal som všetky možné nášľapy, dropy, dezény, šnurovania, technológie i farby (to je snáď jediná vec, na ktorej mi nezáleží). Určitým vývojom som sa dopracoval k názoru, že mi sedí neutrálny nášľap, drop medzi pätou a špičkou niekde medzi 6 – 3 mm a vzhľadom na množstvo dlhých behov pri tréningoch aj širšia špička (pre dobrú prácu prstov a prednej časti nohy) a vhodné tlmenie. Uvedené parametre som našiel všetky prepojené u značky HOKA ONE ONE. Začalo to tým, že som zháňal vhodnú obuv na Pražskú stovku, ktorá mala merať 170 km (a ktorú som pre zranenie stehna musel predčasne ukončiť po 121 km) v pomerne nehostinných zimných podmienkach. Zamieril som do Running pro obchodu v Bratislave, keďže tam majú veľmi dobrý výber topánok spomínanej značky a predajcovia sa fakt vyznajú. Do oka a následne aj do nákupnej tašky mi padli HOKA MAFATE SPEED 2, ktoré boli výrobcom deklarované práve ako najvhodnejšie na dlhé behy. Opatrne som s nimi vybehol na prvé testovacie kilometre, nakoľko som sa veľmi obával až monštrózne vysokej podrážky. Zaujalo ma, že napriek takej podrážke boli topánky prekvapujúco ľahké, čo mi okamžite evokovalo krátku životnosť. Ó ako som sa mýlil.
Klamal by som, keby som tvrdil, že som sa v nich prvé metre nemusel „učiť“ behať. Najmä keď som do nich presadol priamo od značky, ktorá sa naopak chváli extrémne tenkými podrážkami. Napriek tomu po pár technickejších zbehoch som našiel ten správny „drajv“ a topánky som už potom kládol podvedome tým správnym spôsobom. Občas mali tendenciu uhnúť, najmä na bočne naklonených svahoch, ale aj na takýchto terénoch som sa čoskoro naučil behať. Okamžite ma dostali svojou nízkou hmotnosťou, perfektnou priľnavosťou aj na mokrých povrchoch a cez vysokú podrážku dokonca aj skvelým čítaním povrchu. Do ich „papučkovosti“ som sa doslova zaľúbil. Možno to niekto berie ako samozrejmosť, ale ja musím vyzdvihnúť aj šnúrky, ktorými sú vybavené, nakoľko sú to prvé tenisky, na ktorých nemusím robiť poistný uzol a aj tak sa nerozviažu.
Mafate Speed 2 mám už dvoje, pričom jedny majú cez 2000 km a tie druhé sa pomaly k tomuto číslu blížia. Áno, najskôr som ich mal síce určené len pre preteky, ale po tom pocite, kedy sa po desiatkach kilometrov vyzujem a môžem normálne chodiť, nemám žiaden otlak ani odreninu, som ich jednohlasne draftoval aj do tréningov.
Viac tu: https://beham-srdcom.webnode.sk/testy/
Keby som sa mal v skratke predstaviť, napísal by som o sebe, že som amatérsky maniak do behu, ktorý zo všetkého najviac neznáša jeden týždeň v roku, kedy si dáva nútenú predpísanú pauzu od behania. Behám cca 6000 km ročne a 100 km výškových. Vzhľadom na polohu môjho pobytu, tvorí asi 65 % všetkých behov asfalt a rovina. Podľa toho si aj vyberám topánky, ktoré sú podľa môjho názoru najdôležitejší faktor ovplyvňujúci možnosť kontinuity behania po celý rok (alebo život?).
Ako asi každý, dlho som hľadal a tápal medzi jednotlivými značkami, skúšal som všetky možné nášľapy, dropy, dezény, šnurovania, technológie i farby (to je snáď jediná vec, na ktorej mi nezáleží). Určitým vývojom som sa dopracoval k názoru, že mi sedí neutrálny nášľap, drop medzi pätou a špičkou niekde medzi 6 – 3 mm a vzhľadom na množstvo dlhých behov pri tréningoch aj širšia špička (pre dobrú prácu prstov a prednej časti nohy) a vhodné tlmenie. Uvedené parametre som našiel všetky prepojené u značky HOKA ONE ONE. Začalo to tým, že som zháňal vhodnú obuv na Pražskú stovku, ktorá mala merať 170 km (a ktorú som pre zranenie stehna musel predčasne ukončiť po 121 km) v pomerne nehostinných zimných podmienkach. Zamieril som do Running pro obchodu v Bratislave, keďže tam majú veľmi dobrý výber topánok spomínanej značky a predajcovia sa fakt vyznajú. Do oka a následne aj do nákupnej tašky mi padli HOKA MAFATE SPEED 2, ktoré boli výrobcom deklarované práve ako najvhodnejšie na dlhé behy. Opatrne som s nimi vybehol na prvé testovacie kilometre, nakoľko som sa veľmi obával až monštrózne vysokej podrážky. Zaujalo ma, že napriek takej podrážke boli topánky prekvapujúco ľahké, čo mi okamžite evokovalo krátku životnosť. Ó ako som sa mýlil.
Klamal by som, keby som tvrdil, že som sa v nich prvé metre nemusel „učiť“ behať. Najmä keď som do nich presadol priamo od značky, ktorá sa naopak chváli extrémne tenkými podrážkami. Napriek tomu po pár technickejších zbehoch som našiel ten správny „drajv“ a topánky som už potom kládol podvedome tým správnym spôsobom. Občas mali tendenciu uhnúť, najmä na bočne naklonených svahoch, ale aj na takýchto terénoch som sa čoskoro naučil behať. Okamžite ma dostali svojou nízkou hmotnosťou, perfektnou priľnavosťou aj na mokrých povrchoch a cez vysokú podrážku dokonca aj skvelým čítaním povrchu. Do ich „papučkovosti“ som sa doslova zaľúbil. Možno to niekto berie ako samozrejmosť, ale ja musím vyzdvihnúť aj šnúrky, ktorými sú vybavené, nakoľko sú to prvé tenisky, na ktorých nemusím robiť poistný uzol a aj tak sa nerozviažu.
Mafate Speed 2 mám už dvoje, pričom jedny majú cez 2000 km a tie druhé sa pomaly k tomuto číslu blížia. Áno, najskôr som ich mal síce určené len pre preteky, ale po tom pocite, kedy sa po desiatkach kilometrov vyzujem a môžem normálne chodiť, nemám žiaden otlak ani odreninu, som ich jednohlasne draftoval aj do tréningov.
HOKA ONE ONE MAFATE SPEED 2 (nové)
HOKA ONE ONE MAFATE SPEED 2 (staré)
Je to dokonca prvá trailová obuv, ktorá má po toľkých kilometroch aj celý zvršok (u mňa rarita, nakoľko na každých topánkach mi zanedlho vykúkajú palce). Starší pár som síce nechtiac pokrstil zakopnutím o trčiaci koreň, čo malo za následok mierne natrhnutie zvršku, ale napriek mojim obavám sa táto trhlina nerozšírila a zostala v pôvodnom tvare.
Čo sa druhu terénu týka, zatiaľ som nenašiel taký, čo by im nesedel, behal som v nich v Tatrách, Fatrách, Malých Karpatoch, na upršanej rozmočenej Ponitrianskej stovke, na vysušených, ale i mokrých Dolomitoch, na vápencových skalkách Rakúska či Maďarska, ako i vo vyprahnutej krajine Južnej Afriky, kde si v jednom behu vyskúšali drsnú bridlicu (alebo niečo také), suchú buš, sypký piesok na pláži a lezenie na ostrých zlepencoch. Všetko bravúrne zvládli, na rozdiel od majiteľa, ktorý mal v niektorých prípadoch na mále. Napriek tomu, že boli mnohé behy kombinované aj s množstvom asfaltu, dezén je stále vcelku zachovalý.
Mafate speed 2 - dezén po cca 1400 km
Mafate speed 2 - dezén po cca 2000 km
Na asfalt mám však (tiež už druhé) Cliftony 4 od tej istej značky. Perfektne odpružené, ľahučké a s neskutočným zachovaním energie v procese od dopadu po odraz. Napriek svojej mohutnosti som ich brával nielen na dlhé a tempové behy, ale aj na preteky, kde často v pohode obstáli v konkurencii so všelijakými závodnými špeciálkami. Zabehol som si s nimi aj svoje maximum na okruhovej 6-hodinovke, kde som v relatívne psom počasí odkrúžil 75 kilometrov a chodidlá zostali ako jediné z celého môjho tela v pohode. Prvý pár som mal v čiernej farbe, takže som ich ako jedny z mála povýšil na topánky vhodné aj na bežné nosenie.
HOKA ONE ONE CLIFTON 4 (nové 1000 km)
HOKA ONE ONE CLIFTON 4 (staré 2000 km)
Po cca 2000 kilometroch už zvršok nie je ako nový, po stranách v časti malíčkov sa mierne roztrhli, nebadám to však zatiaľ na funkčnosti, iba na vzhľade, čo mi vôbec neprekáža. Druhý pár má asi 1000 km a zatiaľ bez známky poškodenia. Tlmiaca časť podrážky je zatiaľ u oboch v dobrom stave, i keď pri staršom páre je už badateľné mierne zošliapanie. Brávam ich preto už len na kratšie výbehy do 20 km a na dlhšie veci používam novší pár.
Detail mierneho natrhnutia zvršku, ktorý však zatiaľ neuberá na funkčnosti
podrážka HOKA ONE ONE CLIFTON 4 po 2000 km
podrážka HOKA ONE ONE CLIFTON 4 po 1000 km
Pri tejto značke ešte musím podotknúť, že ma veľmi potešila jednotnosť kopyta, na ktoré šijú svoje topánky. To znamená, že ak napíšu, že je topánka neutrál a že má veľkosť 45 a 1/3, môžem si byť istý, že mi bude sedieť, hoci som ju ani nemal na nohe. Pre výber správneho modelu a samozrejme aj veľkosti je nutné ísť do kamenného obchodu.
Musím podotknúť, že od uvedenej značky mám ešte závodné špeciálky Tracer a terénne Speedgoat 2. Tracer je klasická mušia váha, i keď ešte stále dopre odpružená, kontakt s cestou je už značný a preto ich odporúčam používať maximálne do vzdialenosti maratónu. Speedgoat 2 majú o niečo užšiu špičku ako Mafate speed 2, preto ich používam na kratšie terénne behy. Po dlhšom obutí ma už znateľne začína tlačiť predok topánky a cítim nekomfort. Sú však o niečo ľahšie a sú podľa mňa stavané na vyššie rýchlosti, preto sa s nimi dá celkom dobre vyblbnúť v rôznych prudkých zbehoch v najrozličnejšom teréne.